Liaheň
Liaheň bola vyrobená zo 60 l mrazničky, ktorá má samozrejme kvalitnú izoláciu a preto nebolo potrebné vyrábať žiadnu skrinku. Má kapacitu 90 násadových vajec, a jej spodná časť sa využíva len na dosušenie vyliahnutých kuriatok. Do mrazničky bola vložená hliníková priečka a priestor za ňou zaberá asi 20 % celkového objemu vnútra, kde sú umiestnené dve 40 W žiarovky, ktoré slúžia ako zdroj tepla a vyúsťuje pri nich aj hadička z akváriového motorčeka uchyteného na zadnej vonkajšej stene, ktorý vháňa do liahne počas celého obdobia liahnutia potrebné množstvo vzduchu.
Pre všetky typy liahní platí, že optimálne výsledky liahnutia ako výsledného prejavu reprodukčných vlastností hydiny, sa môžu dosiahnuť pri splnení základných chovateľských kritérií. Tieto je možné zaradiť do približne 5 skupín a sú to:
- produkcia oplodnených a biologicky plnohodnotných násadových vajec
- zber, skladovanie a správne zaobchádzanie s násadovými vajciami u chovateľa
- kvalitné inkubátory pre predliahňovú a doliahňovú fázu inkubácie
- dodržanie technologického postupu liahnutia pre každý druh hydiny
- výber mláďat z liahne a ich ošetrovanie do predaja novým chovateľom
O prvých dvoch kritériách v plnej miere rozhoduje spôsob chovu. Pre zabezpečenie oplodnenosti násadových vajec je k chovnej skupine plemenníc zaraďovaný plemenník pri každoročnom uznávaní kontrolovaného chovu. Ten okrem splnenia podmienok plemenného a úžitkového štandardu nemôže byť s nosnicami v príbuzenskom pomere, aby sa vylúčila príbuzenská plemenitba, ktorá by mohla znižovať životnosť mláďat. Pri produkcii vajec pre liahnutie je dôležitý tiež vek nosníc. V prvom znáškovom cykle sa najlepšie výsledky v liahnutí dosahujú z vajec od sliepok medzi 8. až 15. mesiacom ich veku. Toto obdobie je v súlade s drobnochovateľskou liaharenskou sezónou, to je približne od februára do mája až júna v každom roku. Do chovateľskej starostlivosti samozrejme patrí aj kŕmenie plnohodnotnými krmivami, bohatými na bielkoviny, minerálne látky a vitamíny.
Klimatické podmienky, ale aj mikroklíma v samotnom kuríne ovplyvňujú nielen vlastnú produkciu vajec, ale aj znesené vajce. Za predpokladu, že je násadové vajce oplodnené, začína sa jeho embryonálny vývin už v tele nosnice po oplodnení, ku ktorému dochádza už po ovulácií žĺtka v prvej časti vajcovodu. Za približne jeden deň od ovulácie po znesení vajca sa v tele nosnice tvorí bielok, podškrupinové blany a škrupina. Oplodnený zárodok sa po tomto čase dostáva do štádia, v ktorom sú vytvorené už dva rady buniek ako základ pre neskorší vývin jednotlivých orgánov. Rast zárodku vo vajci po znesení je ovplyvnený teplotou. Postupným ochladzovaním vajca sa postupne obmedzuje látková výmena zárodku a pri teplote asi 16 °C sa pri kurčatách takmer zastaví. Vtedy zárodok nečerpá živiny z prostredia, ale uvoľňuje ich z vlastných bunečných rezerv. Tieto rezervy však nie sú nevyčerpateľné a preto dlhšie skladovanie vajec aj pri nízkych teplotách spôsobuje pokles liahnivosti.
Vo všeobecnosti sa pri jednotýždňovom skladovaní vajec za optimálne považuje rozmedzie teplôt od 10 do 15 °C pri približne 75 % relatívnej vlhkosti. Dodržanie odporúčanej vlhkosti je nutné pre zníženie vysýchania vajec a tým zväčšovania vzduchovej bubliny v tupom konci vajca. Pri dodržaní týchto mikroklimatických podmienok by liahnivosť nemala klesnúť viac ako 0,5 % za deň pri kurčatách a 0,75 % za deň pri morkách a kačiciach.
Počas zberu a dopravy vajec od chovateľa do liahne môžu na ne negatívne pôsobiť aj mechanické výkyvy. Pri menej šetrnom zaobchádzaní s násadovými vajciami môže dôjsť k štrukturálnym zmenám v ich vnútornom zložení. Sem patrí napríklad uvoľnenie chaláz - pútok, ktoré udržujú žĺtok v strede vajca, alebo posunutie vzduchovej bubliny z tupého konca vajca. Takto znížená hodnota násadových vajec sa dá rozpoznať pri ich presvecovaní v tmavej komore pred liahnutím. Okraje vzduchovej bubliny sú nerovné a žĺtok sa pri otáčaní vychyľuje zo stredovej polohy. Liahnivosť vajec s narušenou vnútornou štruktúrou bielka môže byť až o 20 % horšia.
Pri presvecovaní sa súčasne zisťuje, či výška vzduchovej bubliny nie je väčšia ako 5 mm. Nadmerne veľký vzduchový priestor vo vajci môže znamenať tak dlhšie skladovanie ako 1 týždeň, ako aj príliš tenkú a slabú škrupinu, ktorá nie je zárukou správnej minerálnej výživy zárodku.
Osobitný význam pri produkcii násadových vajec, najmä pri ich dodávaní z A chovov do spoločnej liahne, má mikrobiálne znečistenie povrchu škrupiny. Všeobecne je možné povedať, že každé vajce má približne 7500 pórov, Pórovitá škrupina je po znesení pokrytá tenkou ochrannou vrstvou, tzv. kutikulou. Táto za predpokladu, že nie je z vajca odstránená umytím, zabraňuje alebo silne obmedzuje prenikanie mikroorganizmov alebo plesní do vajca. Preto je veľmi dôležité, aby sa zabránilo znečisteniu škrupiny vajec po ich znesení. Prípadné nečistoty sa z povrchu škrupiny môžu odstrániť iba suchou cestou pri čo možno najmenšom narušení ochrannej kutikuly.
Najlacnejším spôsobom, ako zlepšiť liahnivosť vajec a súčasne pritom neohroziť celú násadu v liahni, je udržiavať v čistote a s vhodnou vrstvou podstielky znáškové hniezda, nedodávať do liahne vajcia znečistené trusom a mať v kuríne dostatočný počet znáškových hniezd, aby mohlo byť vajce po znesení približne do 2 hodín ochladené na teplotu pod 20 °C.
Liahnutie je biologický proces, v ktorom sa oplodnený zárodok pri optimálnej teplote a vlhkosti vyvíja na nového jedinca. Pred vlastným liahnutím v inkubátoroch sa však uskutočňuje už prvá fáza vývoja embrya v tele nosnice. Pred znesením oplodneného vajca sa vytvára tzv. blastodisk, ktorý sa skladá z dvoch vrstiev buniek. V tomto vývojovom štádiu je zárodok schopný zastaviť svoj vývoj, dostať sa do latentného štádia a pokračovať v ďalšom vývoji po zabezpečení vhodných podmienok pre liahnutie.
Ďalší vývoj embrya potom pokračuje po zvýšení teploty v predliahni, ktorá by mala byť približne 37,5 až 37,8 °C. Pre niektoré typy inkubátorov sa však podľa konštrukčného riešenia vykurovania odporúčajú aj vyššie teploty. Dodržanie správnej teploty je podmienkou úspešného vývinu embrya a je tiež hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu životných funkcií. Zvyšovanie teploty násadového vajca by však malo byť postupné pri použití tzv. predhrievacej miestnosti s teplotou 25 až 27 °C. Náhle zvýšenie teploty zo skladovacej na liaharenskú môže mať za následok vznik rôznych porúch a deformácií embryí v tomto počiatočnom štádiu vývoja.
Inkubačné obdobie liahnutia kurčiat je možné rozdeliť približne na 3 fázy. Za počiatočné štádium vývoja vnútorných orgánov sa považuje obdobie do štvrtého dňa inkubácie. Počas neho je zaznamenané tzv. prvé kritické štádium v treťom dni inkubácie, kedy sa vyskytuje prvý vrchol v úmrtnosti zárodkov. Najčastejšie sa tu prejavia chyby v kŕmení nosníc, najmä v oblasti nedostatku vitamínov, ďalej chyby pri nedodržaní počiatočných teplôt, ale tiež prípadné infekcie zárodkov pri nesprávne uskutočnenej dezinfekcii násadových vajec. Druhé obdobie od piateho do štrnásteho dňa inkubácie je charakterizované vývojom vonkajších orgánov, formovaním končatín a vývinom operenia. Od pätnásteho do dvadsiateho dňa zárodok najintenzívnejšie rastie a v 21. dni dochádza k vyliahnutiu.
Taktiež posledné obdobie vývoja kurčaťa medzi osemnástym až devätnástym dňom je pre zárodok kritické. Ak z rôznych príčin, ako je napríklad nedostatočná výživa plodu, nevhodný tvar vajec, zmena polohy vajca počas liahnutia alebo nevhodné mikroklimatické pomery v liahni, zárodok nemá pravidelnú polohu vo vajci, dochádza často k jeho zaduseniu v tejto poslednej fáze vývoja. Správna poloha je charakterizovaná ohnutím hlavičky dopredu s umiestnením zobáka pod pravým krídlom smerom k vzduchovej komôrke, nohy sú umiestnené po bokoch tela v ostrom konci vajca tak, aby sa nedotýkali hlavy. Na posledné tri dni liahnutia sa preto násadové vajcia premiestňujú do doliahne, kde už nedochádza k zmene polohy liesok a zárodok preto má väčší predpoklad zaujať správnu polohu pre vyliahnutie. Teplota v doliahni by mala byť aspoň o 0,5 °C nižšia ako v predliahni.
Ďalším dôležitým faktorom mikroklímy inkubátorov je vlhkosť vzduchu, ktorá priamo ovplyvňuje intenzitu odparovania vody z vnútorného priestoru násadových vajec. V prvých dňoch inkubácie by malo vajce stratiť čo najmenej vody, pretože sa odparuje najmä z bielka. Tým sa mení osmotický tlak vo vajci a je ohrozená životnosť zárodkov. Preto pri nižšej relatívnej vlhkosti vzduchu ako 60 % dochádza k rýchlemu zahusteniu vaječného obsahu a tým odumieraniu embryí v rôznom štádiu ich vývoja. Naopak v poslednej tretine liahnutia medzi štrnástym až osemnástym dňom inkubácie je prospešné, ak sa urýchli vyparovanie vody z pomocného mimoembryonálneho orgánu - alantoisu a je preto vhodné relatívnu vlhkosť mierne znížiť. Od osemnásteho dňa, už v doliahni, je treba opäť odparovanie vody znížiť, aby podškrupinové blany zostali priepustné a umožnili zárodku výmenu kyslíka za oxid uhličitý pred nakľuvaním a zostali pružné aj počas liahnutia. Za optimálnu relatívnu vlhkosť v doliahni sa považuje rozmedzie od 75 do 90 %.
Počas liahnutia má tiež veľký význam správna výmena vzduchu v inkubátore. S postupujúcim vývojom zárodkov sa zvyšuje ich metabolizmus, stúpajú nároky na kyslík a zvyšuje sa produkcia oxidu uhličitého. Preto vetranie inkubátorov musí byť riešené tak, aby obsah kyslíka nebol nižší ako 20 %. Obsah oxidu uhličitého je povolený v rozmedzí od 0,3 do 0,6 %, ale už pri jeho koncentrácii nad 1 % môže dôjsť k uhynutiu zárodkov. Za predpokladu, že inkubátor o kapacite 1000 vajec vyprodukuje približne 150 litrov oxidu uhličitého za deň, je potrebný prívod čerstvého vzduchu pre 1000 vajec približne 30 000 litrov za toto obdobie.